Diagnostika a komplikácie súvisiace s hypotómiou

Ako sa diagnostikuje a lieči hypotómia?

Pri diagnóze primárnej hypotónie má popri meraní krvného tlaku osobitný význam anamnéza pacienta. Postihnutého by sa mal lekár bezpodmienečne pýtať na ochorenia kardiovaskulárneho aparátu, nervové a endokrinné ochorenia. Okrem toho sú dôležité údaje o užívaní liekov, telesnej hmotnosti, stravovacích návykoch ako i o telesnej aktivite. Časová súvislosť medzi výskytom ťažkostí a náhlou zmenou polohy tela je pre osoby s nízkymi hodnotami krvného tlaku typická. 

Meranie krvného tlaku nastáva nepriamo. Súčasne s krvným tlakom by sa mal merať aj pulz. Pomer medzi oboma hodnotami umožňuje lepšie posúdenie regulačnej schopnosti srdcovo-cievnej sústavy. Na to sú potrebné merania tak v polohe ležmo ako i v stoji (Schellongov ortostatický test). 

Ako vyzerá vyšetrenie u lekára?

Lekár bude najprv zisťovať anamnézu a bude ho zaujímať , aké má pacient zdravotné problémy, kedy dochádza k poklesu tlaku krvi a aké boli príznaky, či došlo k strate vedomia a podobne. Budú ho zaujímať lieky ktoré pacient užíva a všetky ostatné ochorenia pacienta a členov jeho rodiny. Vyšetrenie sa zamerá na vyšetrenie tlaku krvi, kedy lekár zameria tlak krvi pacienta v sede, v ľahu a po postavení sa do vzpriamenej polohy, kedy kontroluje zmeny frekvencie srdca po postavení sa pacienta. V zložitejších prípadoch sleduje zmeny tlaku pri sklopení pacienta na špeciálnom naklápacom stole, pri zatnutí päste (hand grip) alebo pri hlbokom výdychu cez zavreté hlasivky (tzv. Valsavov manéver). Pri týchto testoch a vyšetreniach sa sleduje ovplyvňovanie podráždenia nervového systému organizmu na riadenie tlaku krvi. Zmeny tlaku krvi pri rôznej fyzickej námahe a pri bežných denných činnostiach je možné sledovať pomocou tonoportu - slúži na 24-hodinové monitorovanie tlaku krvi. Pokiaľ vyšetrenia naznačujú podozrenie na iné ochorenie, ktoré vyvoláva hypotenziu, vtedy sa vykonávajú zložitejšie odbery krvi a vykonávajú sa špeciálne vyšetrenia (napr. neurologické, atď.).
 

Osoby s nízkymi hodnotami krvného tlaku by sa mali lieči výlučne vtedy, keď existujú ťažkosti. Čistá „korektúra“ číselných hodnôt bez existencie ťažkostí je absolútne zbytočná. Na liečbu hypotónie sú v princípe k dispozícii tak všeobecné opatrenia ako i lieky. Prednosť by sa v každom prípade mala dať všeobecným opatreniam. Len ak tieto nevedú k požadovanému cieľu, môže sa zvážiť podávanie liekov. 

Všeobecné opatrenia majú za cieľ stabilizovať regulačnú schopnosť krvných ciev a zabraňovať hromadeniu väčšieho množstva krvi v dolnej polovici tela. Neslúžia teda len na liečbu existujúcich nízkych hodnôt krvného tlaku, ale aj na prevenciu náhleho poklesu krvného tlaku. K všeobecným opatreniam patria: 

  • striedavé sprchovanie, pričom by sa vždy malo končiť studenou sprchou,
  • masáž kefou (smerom k srdcu!),
  • pravidelná, podľa možnosti denná, športová aktivita, napr. bicyklovanie, prechádzky, turistika, tanec, gymnastika, plávanie,
  • nosenie elastických pančúch, resp. obväzovanie nôh elastickými ovínadlami pri prejavujúcom sa tvorení kŕčových žíl,
  • vyvarovanie sa prílišnej únavy a preťaženia,
  • vyvážená skôr slaná strava na rozdiel od neslanej stravy odporúčanej osobám s vysokým tlakom,
  • denný prísun tekutín minimálne 2,5 až 3 l, napr. minerálne vody bohaté na sodík, bylinkové a ovocné čaje ako i ovocné a zeleninové šťavy.

Vždy treba brať do úvahy, že káva a aj čierny a zelený čaj tekutiny telu odoberajú, a z toho dôvodu ich nemožno zahŕňať do denného množstve požitých tekutín. Na druhej strane však tak káva ako i čierny a zelený čaj podporujú zvýšenie krvného tlaku a prekrvenie, čo by mali osoby s hypotóniou využiť. Poklesu krvného tlaku, ktorý sa vyskytuje hlavne v noci a ktorý často vedie k nespavosti, možno zabrániť večerným požitím čaju alebo kávy. 

Všeobecné opatrenia slúžia pri známom sklone k nízkym hodnotám krvného tlaku rovnakým spôsobom aj ako prevencia. Obzvlášť opatrný však musí človek byť, ak sa u neho už vyskytol kolaps resp. nával bezvedomia. V týchto prípadoch sa treba bezpodmienečne vyvarovať náhlych zmien polohy tela, hlavne prudkého vstávania z polohy ležmo, aby sa zabránilo poraneniam pri páde. 

Pri prvých príznakoch (napr. závrat, šum v ušiach, studený pot) hroziaceho poklesu krvného tlaku by si mala osoba ihneď ľahnúť a vyložiť nohy hore v približne 45° uhle. Lepším prekrvením mozgu možno dosiahnuť rýchle zlepšenie, a možno tak zabrániť nekontrolovateľnému pádu. 

Medikamentózna terapia 

U prevažnej väčšiny osôb s primárnou hypotóniou môže byť zlepšenie ťažkostí dosiahnuté pomocou vyššie spomínaných všeobecných opatrení. Medikamentózna terapia je nutná len zriedka. Najčastejšie sa vtedy nasadzujú mineralokortikoidy, ako napr. fludrokortizón, deriváty ergotamínu resp. sekálne alkaloidy, ako napr. dihydroergotamín, alebo sympatomimetiká, ako napr. efedrin a foledrin. 

 

Aké sú komplikácie súvisiace s hypotómiou?

Komplikácie sa však môžu vyskytnúť následkom hypotónie nepriamo, napr. kvôli bezvedomiu alebo kolapsu. Pritom môžu vzniknúť rôzne druhy poranení (poranenie hlavy, zlomeniny kostí). 

Hypotónia sa na rozdiel od vysokého krvného tlaku prejavuje na priemernej dĺžke života skôr priaznivo. Trochu prehnane a ironicky by sme mohli poznamenať: Ľudia s vysokým krvným tlakom vedú veselý ale krátky život, ľudia s nízkym krvným tlakom žijú naproti tomu dlho ale mrzuto, resp. neradostne. 

Hypotónia sama o sebe nie je chorobou. Kto sa napriek nízkym hodnotám krvného tlaku cíti dobre, nemusí sa znepokojovať. Osoby s ťažkosťami by sa mali podľa možnosti vzdať užívania liekov a siahnuť po hore uvedených všeobecných opatreniach. Hypotónia dokonca pôsobí na priemernú dĺžku života celkovo priaznivo.

Zdroj: internet