Nízky tlak

Ako nízky krvný tlak (hypotónia) sa označujú hodnoty krvného tlaku ležiace pod normovou hodnotou primeranou veku. Hypotónia sama o sebe nie je chorobou. Konať treba len vtedy, keď kvôli nízkym hodnotám krvného tlaku dochádza k ťažkostiam. Tieto ťažkosti väčšinou súvisia s nedostatočným zásobovaním mozgu krvou a tým i kyslíkom a prejavujú sa napr. ako závrat, poruchy videnia, šum v ušiach alebo zrýchlenie tepu. Náhlym poklesom krvného tlaku môže dôjsť ku kolapsu. Príčina nízkeho krvného tlaku nie je dodnes objasnená. Objavuje sa hlavne u mladých, štíhlych dievčatách resp. ženách. Liečba je nutná len ak existujú ťažkosti. Liekov sa možno u väčšiny postihnutých vzdať. Všeobecnými opatreniami, ako napr. telesným tréningom alebo striedavým sprchovaním možno väčšinou dosiahnuť zlepšenie ťažkostí. Na rozdiel od vysokého krvného tlaku vplýva hypotónia na priemernú dĺžku života priaznivo.

O hypotónii hovoríme, ak krvný tlak leží pod systolickou normovou hodnotou, u dospelých medzi 95 a 110 mmHg. Systolický krvný tlak vzniká, keď sa srdce sťahuje a pumpuje krv do artérií. Prekrvenie jednotlivých orgánov, hlavne však prekrvenie mozgu, závisí od systolického krvného tlaku. Príslušne k tomu sú ťažkosti u osôb s hypotóniou podmieňované hlavne nedokrvením mozgu. 

 

Diastolický krvný tlak, čiže tlak, ktorý vzniká, keď srdce vzápätí ochabne, zohráva pri hypotónii len vedľajšiu úlohu. Diastolický krvný tlak leží u osôb s hypotóniou pod 65-60 mmHg. 

Rozlišujú sa dve formy hypotónie: primárna alebo esenciálna a sekundárna hypotónia. Sekundárna hypotónia je symptómom známeho základného ochorenia, ako napr. ochorenia kardiovaskulárneho aparátu, endokrinnej poruchy alebo ochorenia obličiek. Môže byť však podmienená aj užívaním určitých liekov, napr. liekov s účinkom rozširujúcim cievy, alebo pri silnej strate tekutín, napr. krvácaním alebo nedostatočným prívodom tekutín. Sekundárne formy hypotónie často spôsobujú - na rozdiel od primárnej formy - ťažkosti. 

Pretože je primárna hypotónia značne častejšou formou, budeme sa jej následne venovať bližšie. Primárna hypotónia predstavuje vo všeobecnosti chronickú zmenu, ktorá však väčšinou nemá žiadnu chorobnú hodnotu. Na rozdiel od primárnej hypertenzie, čiže vysokého krvného tlaku, sa následkom nízkych hodnôt krvného tlaku neobjavujú nijaké trvalé poškodenia na krvných cievach. Hypotónia však môže vzniknúť aj náhlym poklesom krvného tlaku. Vtedy sa hovorí o kolapse.

Zdroj: internet